Simona Kozáková
Čakať
Hviezdny prach prebudil moje telo jemne pohladil tvár
občas strelená, ale väčinu času pokojná baba. milujem zvuk huslí, hru na klavíri a gitare spojenú so spevom :). okrem toho milujem hrozno, olivy a plesnivý syr (nie všetko dokopy). dúfam že o mesiac zmaturujem a skončím gympeľ a potom si budem užívať vysokoškolský life. Zoznam autorových rubrík: Výnimočnosť výnimočnosti, Poézia, Úplne normálny deň, keby..., Súkromné, Nezaradené
Vraj som anjel. Nie preto, že mám krídla. To kvôli tomu, že škrípem zubami. Vraj dokonalosť môžu mať iba bohovia. Boh je len jeden. Ako sa učíte to náboženstvo? Alebo si práve vtedy chýbal v škole? Alebo si bol v rozpakoch? Niečo v zmysle typu: Aký je rozdiel, medzi katolíckym a evanjelickým náboženstvom? Tak ja to nechám na tie rozpaky a vraciam sa k anjelom.
Tomu sa už nevraví náhoda. Toľko náhod? Je to nemožné. Asi začnem veriť v telepatiu.
Niekoľko posledných dní môjho doterajšieho života mi dodali novú energiu. A úplne iný pohľad na svet. Pohľad očami alias Top- topic.
23:23 Prší. Nenávidím aprílové počasie. Kvapky dažďa, ktoré tak vytrvalo tancujú po streche, ma dosť rušia. Práve som vyšla zo sprchy. Tam sa aspoň dá regulovať teplota. A nemá mi čo zmoknúť. Iba ak, vlastné telo. Na prstoch sa mi vždy spravia také čiaročky. Ktovie, čím to je. A vlasy. Husté, mokré vlasy. No vyzerajú dosť smiešne. Nezvyčajne. Teda, dosť atypicky, keď sú nasiaknuté vodou. Ešte si ich nevidel. Spadnú. Majú minimálny objem a maximálnu dĺžku. Asi tak piaty stavec zdola.
Zbatikuj mi kúsok látky a nažehli na ňu vážky ponor ju do kamilkovej peny osuš bozkami sladkého vetra
Chcela som napísať, že sa mi ráno zase príjemne vstávalo. Nie je to pravda. No vlastne trochu aj áno. Bolo niečo okolo šiestej. Mobil mám v noci na nočnom stolíku. Pri hlave. Vzala som ho do ruky, aby som zistila aký je čas. Vtom si mi prezvonil. Nestalo sa to prvý krát. Niektoré veci sú skutočnou záhadou. Asi začnem veriť v telepatiu.
schúlené pod vlasatou vŕbou vlažíme zem bez vody pije naše slzy vie o nás všetko